Priemernosť
Perikles vo svojej reči nad padlými Aténčanmi v peloponézskej vojne vyslovuje aj tieto slová „ ... pri výbere pre verejné úrady sa ľudia uprednostňujú podľa toho, v čom vynikajú, podľa schopnosti, nie podľa príslušnosti k určitej skupine ...“. Tieto slová dokazujú len to, že ľudí už pred 2500 rokmi trápili tie isté problémy ako ľudí v 21. storočí. Už Perikles si bol vedomý toho, že ak chcú Atény prežiť musia mať na čele schopných ľudí, ktorí dokážu zabezpečiť udržanie a rozvoj polis.
Slová Perikla platia aj dnes v našej spoločnosti. No neuvedomujeme si ich hlboký význam. Ak sa chce spoločnosť rozvíjať materiálne a duchovne je potrebné, aby na jej čele stáli schopní ľudia, pretože inak budeme smerovať k priemernosti. Z tejto priemernosti pramení náš pesimizmus o nemožnosti dobehnutia vyspelých krajín západu čoho dôkazom môže byť známe konštatovanie: Západ nedobehneme aj keby nám išiel oproti.
Naša kultúra však nemá rada tých čo v niečom vynikajú. Všetko to, čo je nad priemerom sa znižuje na priemer. Je to vidieť v štátnej správe, v politike. Preto máme len priemerných politikov a priemerných úradníkov, priemerných novinárov atď. mysliacich si, že priemer prevyšujú.
Jeden z príkladov za všetky. Okolnosťami som bol prinútený k zamysleniu sa nad článkom týkajúcim sa vyhlásenia nezávislosti Kosova od Srbska. V čase bombardovania Srbska silami NATO t.z. USA slovenskú verejnosť silno ovplyvňovali mnohí bezpečnostní experti, analytici a komentátori svojimi názormi o tom, ako je nevyhnutné bombardovanie za účelom zabránenia vyvražďovania a masového exodu Albáncov z Kosova. Boli to a sú horliví zástancovia Západu a jeho politiky kdekoľvek na svete. Musím priznať, že ma hlboko rozhorčuje ako dnes títo experti píšu články do rôznych týždenníkov a poukazujú na zlú politiku Západu na Balkáne. Kedy však prichádza k tomuto obratu? Až vtedy, keď si títo experti uvedomujú, že k podobnému scenáru môže prísť v Španielsku (Baskicko), vo Francúzsku (Korzika), Veľká Británia (Škótsko) a čo ich asi najviac trápi je situácia v Južnom Osetsku a Abcházsku, ktoré hrozia de iure odtrhnutím sa od „demokratického“ Gruzínska. Predstaviteľa kosovských Albáncov označujú po deviatich rokoch za teroristu. Objavili to, čo mnohí, ktorých nechceli a nechcú pustiť k slovu vedeli už pred deviatimi rokmi. Odcudzujú politiku západu ako zlú. Ja sa pýtam kedy a pre koho je politika týchto krajín dobrá? Nebola dobrá nikdy. Hlavnou povahovou črtou ich politiky je sebeckosť. Vždy sa sleduje iba sebecký cieľ týchto štátov. Čo nám prinieslo ich spojenectvo v roku 1938? Vojnu. Čo nám prinieslo spojenectvo v roku 2008? Zničenie nášho priemyslu a vykorisťovanie našich ľudí. Títo experti boli vždy iba priemerní a preto ich názory sú prelietavé podľa spoločenskej a politickej situácie. Je to servilnosť, ktorá im bráni hovoriť svoje názory nezávisle a objektívne.
Servilnosť je hlavnou príčinou nášho neúspechu. Jej základ spočíva v popretí samého seba, v poslušnosti ku každému, kto sedí o stupienok vyššie ako ja. Kto nechce a nedokáže byť servilný má pred sebou iba dve možnosti – odísť do zahraničia a presadiť sa na základe svojich vedomostí tam alebo zostať a nevyčnievať. Na vyšších postoch však zväčša sedia ľudia, ktorí si nechajú pochlebovať od svojho okolia. Ide o jedincov, ktorí sú presvedčení o tom, že s posadením sa na stoličku automaticky získavajú rozum, schopnosť a kompetentnosť. Obklopujú sa servilnými ľuďmi, ktorí ich presvedčujú o tom akí sú výnimoční a schopní.
Aj druhá časť Periklovho výroku o príslušnosti k určitej skupine platí v 21. storočí. Sme si podvedome vedomí toho, že naša skupina sa dostala ku koristi a preto je potrebné si odhryznúť čo najviac a čo najskôr. Preto tie kauzy a kauzičky, preto s posadením sa na príslušnú stoličku sa každý snaží najskôr zabezpečiť seba a svoje okolie. Domnievame sa, že príslušnosť ku skupine si automaticky vyžaduje našu servilnosť, ktorá prerastá do každého článku spoločnosti. Tak sme si všetci navzájom servilní. Zamieňame si servilnosť s lojalitou, kamarátstvom a oddanosťou. Kruh sa uzatvára. Spoločnosť stagnuje, alebo sa rozvíja veľmi pomaly. To v akom štádiu rozvoja je naša spoločnosť je dielo nás samých.
Komentáre